Horskú cyklistickú sezónu 2021 uzavrel Bratislavský cyklomaratón v rámci, ktorého sa uskutočnili aj majstrovstvá Slovenska v tejto náročnej disciplíne. Na preteky som sa naozaj tešil, zobral som ich ako výzvu, pričom som sa prihlásil na dlhú trasu. Na záver sezóny som si chcel dať poriadne dať do tela a pokúsiť sa ešte o nejaký pekný výsledok. Ako sa mi to podarilo sa dovzviete v nasledujúcom článku.
Ranný presun
Do Bratislavy zo Žiaru je kus cesty. O 07.00 h sadáme s kamarátom Jančim do auta a presúvame sa na preteky. Po ceste dávame kávu na pumpe a celí natešení na posledné preteky sezóny pokračujeme v ceste.
Do BA prichádzame okolo 9.15 h, pričom náš štart je už o 10.00 h. Keďže ideme na poslednú chvíľu s parkovaním to tu bolo už zložitejšie. Našťastie sa nám podarilo nájsť miesto na státie, vysadáme z auta. Čas nás tlačí, preto makáme po štartovné čísla.
Prezentácia a zázemie
Zázemie pretekov sa nachádza v amfiteátri RAČA. Pred bránou sa už tvorí rad, pretože každý, kto chce vstúpiť do areálu zázemia pretekov sa musí preukázať covid pasom. Našťastie sme využili možnosť registrovať sa on – line, a tak na prezentácii nečakáme ani minútu. Berieme čísla, štartovný balík, bežíme sa prezliecť, po bajky a na štart.
Parametre trate
Bratislavský cyklomaratón a jeho trasa sú podľa propozícií poriadny nárez, pretože na 80 km je tu prevýšenie 2000 m, čo je dosť. No v okolí Bratislavy nie je ťažký terén a tak je predpoklad, že to bude rýchle.
Štart pretekov
Okrem rozjazdenia sme stihli všetko a prichádzame na štartovú čiaru, kde nás rozhodcovia radia podľa kategórii, teda najskôr muži elite, ženy elite, masters A,B,C a tak ďalej. Presne o 10.00 h sme odštartovali a začíname svoju majstrovskú jazdu.
Úvodná selekcia
Hneď po štarte absolvujeme asi 3 km dlhý výjazd do prudkého stúpania, kde sa radíme do skupiniek podľa výkonnosti. Ide sa mi dobre, no nič tu “nehrotím”, pretože preteky sú naozaj dlhé a nechcem, aby mi v závere došli sily.
Jazdím v štvorčlennej skupinke, keďže na MTB „bajku“ nemám power meter, tak sa orientujem na tepy, ktoré si držím na úrovni 165 úderov za minútu, čo je asi 10 tepov pod mojím ANP. V zjazdoch mám navrch a trošku skupine odskakujem. Nedocvakli ma ani vo výjazde a tak pokračujem sám, pričom dobieham „balíček“, ktorý jazdí predo mnou.
Prvé zablúdenie
V zjazde ich mám už nadostrel, no zrazu vidím, že celá skupina zastavuje a otáča sa. Hups zablúdili sme, pretože nejaký vtipkár otočil tabuľu so smerovacou šípkou. Tu som si našťastie zašiel len nejaké 3 min., prišiel som síce aj o nejaké pozície, no do cieľa je to ešte ďaleko a z cesty sme zišli pomerne veľká skupina, tak to nejako neriešim. Tu ma Bratislavský cyklomaratón sklamal po prvý krát, pretože na MSR by sa toto stať nemalo.
Nevadí valíme ďalej
Následne sme sa teda sformovali riadne veľká skupina asi 15 cyklistov, ponadávali sme si a pokračovali ďalej. Skupina sa znovu začala vzhľadom na rôznu výkonnosť jazdcov trhať. Ja som ostal jazdiť vo dvojici s Jozefom Martiškom. Čo som odhadom porátal, tak priebežne som jazdil na nejakej 8. pozícii vo svojej kategórii, čo nebolo zlé.
Z dobre rozbehnutých pretekov sa stal „total survival“
V jednom rýchlom singli sme dosť leteli a zrazu namiesto bielych fáboriek sme boli na červenej a modrej trase. V tomto lese vyzerá všetko rovnako, a tak sme absolútne nevedeli, kde sme zle zabočili. Pravdaže neboli sme sami a z rôznych strán sa stretávame viaceré skupinky cyklistov, ako na orientačných pretekoch. Tu už vieme, že preteky sú stratené a volíme ľahšie tempo so snahou zorientovať sa a nájsť cestu do cieľa. Bratislavský cyklomaratón ma sklamal druhý krát a to na “celej čiare”.
Cesta nájdená
Po 6 km lesom sme sa nakoniec konečne napojili na správnu cestu. Smerovník ukazuje ešte 20 km do cieľa. Toto je pre mňa totálne nekonečno, pretože mám toho už fakt dosť po fyzickej stránke, no čo je horšie, úplne mi odišla hlava, pričom nemám vôbec chuť pokračovať. Nakoniec si vravím, však o nič nejde, nepadol si, všetko je v poriadku a ďalej to beriem ako výlet po Karpatoch.
Konečne cieľ
Po 4,14 h prichádzam do cieľa, pričom mám o 10 km a 300 m výškových viac ako moji spolubojovníci, ktorí nezablúdili. No ako zisťujem skoro každý, okrem domácich a chalanov, čo to tu poznajú mal nejaký problém so zídením z trate. Dokonca je to tu vraj takto každoročne.
Jančiho “čin roka”
Jano mal tiež dobré rozbehnutý Bratislavský cyklomaratón, keď pred ním na 25. km nešťastne padol cyklista. Nehoda bola ťažká a chalan to napálil hlavou rovno do stromu. Jano ako človek na správnom mieste zastal a pohotovo zareagoval, pričom bajkerovi podal prvú pomoc.
Pre predstavu, podať prvú pomoc zranenému cyklistovi je veľmi náročné. Pri nehodách na bicykli môže človek utrpieť zlomeninu v oblasti krčných stavcov a hocijaký pohyb s ním môže spôsobiť porušenie miechy. Vyzeralo to vraj veľmi zle, pretože chalan bol v bezvedomí, no nakoniec sa našťastie prebral a začal komunikovať. Jano medzi časom zalarmoval turistov, ktorí poskytli telefón a zavolali na linku 112. Tam im ochotne poradili, že toto si má riešiť usporiadateľ, ktorého teda následne kontaktovali. Keďže informácia, že sa nachádzajú na 25. km od štartu asi nebola dosť presná, tak pomoc sa dostavila po 1,30 h. Keby tu nezaúradovala šťastena a zranenia by boli vážnejšie, tak následky by boli asi fatálne. Chalan našťastie obišiel „len“ s ťažkým otrasom mozgu.
Bratislavský cyklomaratón, zhodnotenie
Sám som už organizoval niekoľko pretekov alebo spolupôsobil pri ich organizácii, takže viem, čo to všetko obnáša, a aké je to náročné, najmä v dnešnej dobe. Preto by som svoje hodnotenie zhrnul do viacerých bodov.
Organizácia a zázemie
Toto bolo v úplnom poriadku. Výborné riešenie, že štart sa nachádzal na okraji mesta, teda nebolo nutné vstupovať príliš hlboko do Blavy. Šikovné riešenie v dnešnej covid dobe bol aj uzavretý amfík, kde si organizátor ľahko prekontroloval ľudí, čo sem vstupovali, a tak kvázi vytvoril „čistú“ bublinu.
Pozitívne hodnotím, že na prezentácii som nestál ani minútu. Super bol aj darčekový balík. Ďalej po pretekoch nabehli hostesky s radlermi a vzhľadom na dobu bol zabezpečený aj obed, aspoň v podobe bagety.
Trať a jej parametre
Myslím si, že na MSR v XCM vyhovujúce. Celkovo bola trať fyzicky náročná, no pritom bola rýchla. Čo sa týka techniky, tak menej náročné, no vzhľadom nato, že je to masovka, tak si myslím, že úplne super, zábavné.
Značenie trate
Tu budem veľmi kritický. Už nie som profík a v pretekoch som neútočil na titul majstra Slovenska. No pripravoval som sa sem, zaplatil som štartovné, cestoval som dosť ďaleko s cieľom užiť si peknú trať a porovnať sa v konkurencii 30 – 40 ročných cyklistov. Keď majú preteky status majstrovstiev Slovenska, tak som očakával TOP úroveň s ktorou som sa tu ani z ďaleka nestretol.
Zo super pretekov sa rázom stala orientačná záležitosť a nezablúdil som len ja. Každý s kým som sa po pretekoch rozprával mal proste nejaký problém. Napríklad taký Martin Haring nebol klasifikovaný kvôli tomu, že do cieľa prišiel z úplne inej strany ako mal. Áno je možné, že značenie zrejme preložili nejaký záškodníci, to sa môže stať, no prečo bezprostredne pred nami nešla terénna motorka, ktorá by overila značenie a prípadne nedostatky odstránila? Prečo na veľkých lesných križovatkách, kde sa spájali viaceré cesty nestál aspoň jeden staff , ktorý by ukázal tu správnu? Ak to nie je možné zabezpečiť, nebolo by teda jednoduchšie a efektívnejšie spraviť dva menšie okruhy ako takto dlhú trať?
Bezpečnosť pretekárov na trati
Tiež musím byť kritický. Jazdili sme aj single traily v protismere, kde som viac krát skoro dostal “čelovku” od proti idúcich cyklistov, ktorí ani netušili, že sa tu niečo takéto koná. Prečo na začiatku takéhoto úseku nestál človek, ktorý by ich upozornil, že tadiaľ prechádzajú preteky, pričom cyklisti pôjdu v protismere ? No a Janov zážitok radšej ani nekomentujem.
Musím povedať, že podujatie ma sklamalo. Na preteky cestoval motivovaný a tešil som sa na pekné jesenné jazdenie na rýchlych single trialoch, čo sa mi podarilo, tak do polovice pretekov. Jedno som si ale určite splnil a to, že som si dal naozaj poriadne do tela. Myslím si, že ak majú preteky status majstrovstiev SR, tak toto by sa nemalo stávať. Ak sa nič zásadné nezmení, tak som na Bratislavskom cyklomaratóne štartoval prvý a posledný krát. A čo vy? Akú ste mali skúsenosť s týmto podujatím? Napíšte mi do komentu. Športu Zdar! Viac reportáži z pretekov nájdete tu.