Ahoj športovci. V tomto článku by som sa rád s vami podelil o jednu nepríjemnú skúsenosť z posledného tréningu, ktorý som absolvoval na horskom bicykli.
KRÁSNA SOBOTA
Bola pekná sobota, a tak sme si naplánovali dlhší výjazd v miestnych horách. Trasu ktorú sme si vybrali viedla z Lutily do Kremnice, na Skalku, Šturec, Harmanec a cez Skalku znovu domov. Túto cestu sme viac – menej poznali, no nie úplne detailne, pretože ju nejazdíme bežne. Celý výjazd prebiehal v pohode, nikde sme sa nenáhlili.
AHA RAMPA!
Ako som už spomenul síce sme trasu poznali, no boli sme v neznámom prostredí, nič som nesilil a v zjazde lesnou cestou zo Šturca do Harmanca som si to pustil pre mňa štandardnou rýchlosťou, pričom som mal všetko pod kontrolou, teda stíhal som kontrolovať okolité prostredie a vnímať prípadné značky, ktoré by mali upozorňovať na dopravné zariadenia alebo nebezpečenstvo nachádzajúce sa na tejto ceste. Po prejazde jednou zo zákrut v ktorej sa lámalo svetlo, na mňa v poslednej chvíli vykukla veľmi zle viditeľná železná rampa. Okrem toho, že bola zle viditeľná, tak bola aj veľmi nevhodne osadená asi 40 cm od zeme. Čiže v krízovej situácii ju nedokážete ani preskočiť, no ani ju nepodleziete.
TOTO ASI NEVYDÁ
Mal som „naložené“ asi 50 km/h a rampa bola už veľmi blízko. Situácia prebiehala veľmi rýchlo, dokonca sa mi už pred očami, začal premietať aj posledný film môjho života. Situáciu ale bolo potrebné rozumne vyriešiť a tak som sa neopustil. Bolo jasné, že v každom prípade to bude bolestivé. Keďže na bicykli intenzívne jazdím už 17 rokov, prevažne na pretekárskej úrovni a mám nejaké skúsenosti aj s padaním, tak to dopadlo nasledovne: Podarilo sa mi o niečo znížiť rýchlosť, no keďže to bolo už na blízko, brzdiť som musel veľmi intenzívne, a tak pravdaže zadné koleso šlo ihneď do šmyku. Tým pádom rýchlosť nejako výrazne neklesala a keď som si uvedomil, že toto bude „čelovka“, tak som do šmyku uviedol aj predné koleso a celý bicykel som strhol na bok. Povrch na ktorý som padol bola poctivá, hrubá asfaltová “štrkaňa”, teda som sa ešte nejakých 5 m šúchal po boku ďalej pričom som cítil mi trhá kožu. Môj manéver splnil cieľ a rampu som teda úspešne podliezol, čím som sa vyhol čelnému nárazu. Čo sa týka zranení, našťastie sa mi podarilo spraviť pekný pád bokom a okrem povrchových biftekov a mierne narazenej panvy sa mi nič vážne nestalo. Dokonca aj bajk to ustál bez ujmy. Ponadával som si, oprášil sa a pokračovali sme ďalej v tréningu.
ZAMYSLENIE PO PRVOTNOM ŠOKU
Neskôr som sa zamyslel, že tento deň mohol dopadnúť veľmi zle, až fatálne a k mojej osobnej katastrofe a čelnému nárazu naozaj nechýbalo veľa.
HĽADAŤ VINNÍKA JE ŤAŽKÉ
V zákone sa píše, že rýchlosť treba prispôsobiť tak, aby ste v takomto prípade vedeli bezpečne zastaviť. No na druhej strane by stálo za pozornosť kompetentných, že by takáto rampa bola označená jednoduchou značkou alebo nápisom na ceste POZOR RAMPA! Poprípade by bolo super keby bola osadená vyššie a bola dobre natretá, alebo by bol použitý vhodnejší typ rampy.
STOJÍ TO ZATO?
Chápem, že sme sa nachádzali v prírode, kde rampa je na ceste osadená najmä kvôli motorkárom, štvorkolkárom, a off road jazdcom. No môj osobný názor je taký, že cyklistika a hlavne tá horská je v súčasnej dobe populárna a horské cesty sú plné cyklistov. Pre správu týchto ciest je podľa mňa na mieste sa zamyslieť a zvážiť, či na takýchto frekventovaných úsekoch nie je jednoducho lepšie nechať rampy aspoň počas víkendu otvorené. Pretože tu reálne hrozí ujma na živote a zdraví človeka či už pôjde na čomkoľvek a na miske váh bude visieť ochrana prírody a život človeka.
DÁVAJTE SI POZOR!
Určite nie som prvý, a ani posledný, čo sa mu takéto niečo stalo. Môžem ďakovať anjelovi strážnemu, že aj po kolízií s rampou som mohol ďalej pokračovať v tréningu a že som nemusel vyhľadať lekársku pomoc. Preto by som chcel prostredníctvom tohto príspevku zdieľať svoju nepríjemnú skúsenosť a upozorniť vás, aby ste si na seba dávali pozor, pretože my cyklisti sme ohrozeným druhom nie len na cestách ale aj v lese. Hlavne v neznámom prostredí určite jazdite obzvlášť opatrne! Športu Zdar!
Michal PROCNER, pro1training.sk